Zaujíma vás, kedy sa bábätko otáča a čo to znamená pre jeho zručnosti?
Vývoj pohybu u bábätiek
Prvý úsmev, prvý zvuk, prvý krok – rodičia si často pamätajú každý pokrok svojho dieťaťa. Medzi najdôležitejšie míľniky v prvom roku života patria aj okamihy, keď sa bábätko začne samo otáčať. Je to totiž nielen prejav jeho rastúcej sily a koordinácie, ale aj predzvesť ďalších zručností, ako je plazenie či sedenie. Hoci sa môže zdať, že sa všetky bábätká vyvíjajú podobne, v skutočnosti má každé dieťa svoje vlastné tempo. A tak nie je dôvod na paniku, ak sa to „vašemu“ ešte nechce.
Kedy sa teda dieťa obvykle začne otáčať – a to ako zo chrbta na bruško, z bruška na chrbát, alebo dokonca hlavou dolu pred pôrodom?
Otáčanie z bruška na chrbát: prvý krok k samostatnému pohybu
Jedným z prvých pohybových míľnikov býva u väčšiny bábätiek otáčanie z bruška na chrbát. K tomu dochádza zvyčajne medzi tretím a piatym mesiacom života. Tento pohyb je jednoduchší než opačný smer, pretože bábätko môže využiť gravitáciu a kývajúcu sa váhu hlavičky na to, aby sa prevrátilo späť na chrbát.
Nie je výnimkou, že niektoré bábätká sa po prvýkrát prevrátia „omylom“, napríklad pri pokuse otočiť hlavičku za zvukom alebo hračkou. Taký moment, keď rodič nájde dieťa ležiace úplne inak, často prichádza nečakane – a s úžasom aj radosťou. Rodičia by mali mať na pamäti, že dostatok času stráveného na brušku počas dňa – tzv. „tummy time“ – je kľúčom k rozvoju svalov krku, ramien a trupu, ktoré sú nevyhnutné pre otáčanie.
Kedy sa bábätko otočí zo chrbta na bruško?
Naopak otáčanie zo chrbta na bruško je náročnejší pohyb, ktorý obvykle prichádza o niečo neskôr – medzi piatym a siedmym mesiacom. Vyžaduje väčšiu silu v brušných svaloch a lepšiu koordináciu celého tela. Tento pohyb je zásadný, pretože dieťa pri ňom prechádza do aktívnej polohy, z ktorej môže začať liezť alebo sa plaziť.
Rodičia môžu dieťa motivovať hračkami alebo vlastnou prítomnosťou – napríklad si ľahnúť vedľa neho a podporovať ho hlasom. Je dôležité, aby bolo prostredie bezpečné a dieťa malo dostatok priestoru na pohyb. V praxi to znamená menej času v lehátkach a viac na mäkkej podložke na podlahe.
Čo ak sa bábätko neotáča?
Je bežné, že niektoré deti sa začnú otáčať skôr, iné neskôr. Nie je potrebné sa hneď znepokojovať, ak sa dieťa v šiestich mesiacoch ešte neotáča zo chrbta na bruško – dôležité je sledovať celkový vývoj. Ak má bábätko dostatočnú silu v končatinách, reaguje na podnety, zdvíha hlavičku a je aktívne pri hre na brušku, nemusí ísť o problém. Napriek tomu, ak si rodičia nie sú istí, je vhodné konzultovať pediatra.
Dobrým príkladom môže byť malý Matej, ktorý v piatich mesiacoch stále ležal prevažne na chrbte a ani sa nesnažil prevrátiť. Rodičia už boli ľahko nervózni, ale po odporúčaní od pediatričky začali s každodenným „tummy time“ a počas dvoch týždňov sa Matej prvýkrát prevrátil. Niekedy je to naozaj len o podpore a trpezlivosti.
Otáčanie hlavou dolu
Keď sa hovorí o tom, kedy sa bábätko otáča, často sa tým myslí aj chvíľa, kedy sa otočí hlavou dolu v maternici. Táto poloha, odborne nazývaná hlavičkou dolu (cefálna poloha), je najčastejšia a najvhodnejšia pre prirodzený pôrod. K tomuto otočeniu obvykle dochádza okolo 32. až 36. týždňa tehotenstva.
V tejto fáze tehotenstva má bábätko už dostatočnú veľkosť a váhu, aby sa otočilo do stabilnej pozície. Hoci maternica je stále priestranná, dieťa už má menej miesta na voľné pohyby, preto sa usadzuje do pozície, ktorá je preňho najpohodlnejšia – a zároveň najbezpečnejšia pre príchod na svet. Približne 95 % detí je pri pôrode otočených hlavou dolu, čo je ideálne pre hladký priechod pôrodnými cestami.
V niektorých prípadoch sa bábätko neotočí a zostane v tzv. koncom panvovom postavení (zadočkom dolu). V takej situácii sa lekári rozhodujú, či je možné pôrod viesť prirodzene, alebo odporučia cisársky rez. Existujú aj techniky, ktorými možno bábätko stimulovať k otočeniu – napríklad špeciálne cviky alebo vonkajší obrat vykonávaný gynekológom.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Ako bábätku pomôcť v rozvoji pohybu?
Jednou z najdôležitejších vecí je dostatok voľného priestoru. Príliš častý pobyt v lehátkach, hojdačkách alebo detských nosičoch môže obmedziť prirodzený pohyb dieťaťa. Oveľa vhodnejšie je nechať bábätko tráviť čas na podložke, kde môže slobodne skúmať svoje telo aj okolie.
Ďalším dôležitým prvkom je pravidelná stimulácia – ponúkanie hračiek, zvukov alebo zmena polohy môže dieťa motivovať k pohybu. Rodičia by mali dbať na to, aby dieťa malo možnosť cvičiť rôzne pozície – ležanie na chrbte, na brušku, aj na bokoch.
Z hľadiska dlhodobého vývoja je fascinujúce, ako súvisia tieto rané pohyby s budúcimi zručnosťami. Otáčanie je základom pre lezenie, sedenie aj chôdzu. Každý pohyb posilňuje iné svaly a rozvíja koordináciu, ktorá sa neskôr premieta aj do jemnej motoriky, reči alebo schopnosti učiť sa.
Čo môžu rodičia sledovať?
Hoci každé dieťa má svoje tempo, odborníci odporúčajú všímať si niektoré orientačné míľniky v pohybovom vývoji:
- 3. mesiac – dieťa drží hlavičku vo vzpriamenej polohe, prevracia hlavičku za zvukom
- 4.–5. mesiac – otáčanie z bruška na chrbát
- 5.–7. mesiac – otáčanie zo chrbta na bruško
- 8. mesiac a ďalej – prechod do lezenia, zdvíhanie na štyri, pokusy o sed
Každý z týchto krokov predpokladá, že dieťa má možnosť voľne sa pohybovať, objavovať a byť motivované. A hoci niektoré deti preskočia určité fázy (napríklad nerady ležia na brušku a rovno začnú liezť), nie je to nutne dôvod na obavy, ak celkový vývoj prebieha zdravo a bez známok omeškania.
Jedna z najznámejších detských lekárok, dr. Emmi Piklerová, zdôrazňovala: „Rozvoj dieťaťa nie je závod. Každé má právo sa vyvíjať svojím vlastným tempom.“ Tento prístup nabáda rodičov k trpezlivosti – a tiež k tomu, aby si užívali každú fázu, namiesto aby sa sústredili na to, čo „ešte nevie“.
Vývoj bábätka je fascinujúci proces, počas ktorého sa z bezmocného novorodenca stáva zvedavé batoľa. Otáčanie je jedným z prvých krokov k tomuto cieľu – a hoci sa môže zdať drobné, je to obrovský pokrok na ceste k samostatnosti. Dôvera v prirodzený vývoj, podpora pohybu a pozorovanie vlastného dieťaťa môžu rodičom pomôcť pochopiť, čo práve ich bábätko potrebuje. A možno je to práve jeden z tých okamihov, ktoré sa zapíšu do pamäti navždy.
