Ako rozpoznať horkáča a užiť si hubárčenie bez obáv

Ako spoznať hríb horkáč a prečo ho (ne)zbierať

Sezóna lesných prechádzok a košíkov plných húb je obľúbeným rituálom mnohých Slovákov. Niet divu – hubárčenie je u nás takmer národným športom a máloktorá aktivita spája tak príjemne pobyt v prírode, pohyb a radosť z úlovku. Medzi desiatkami druhov jedlých húb sa však skrýva aj pár tých, ktoré by do panvice rozhodne prísť nemali. Jedným z nich je hríb horkáč, ľudovo nazývaný jednoducho horkáč. Aj keď nie je jedovatý, dokáže pokaziť celý obed jediným sústom.

Čo je hríb horkáč a prečo sa mu vyhnúť

Hríb horkáč (Tylopilus felleus) patrí medzi veľmi časté omyly začínajúcich hubárov. Na prvý pohľad totiž pripomína jedlé hríby – napríklad hríb smrekový alebo borový. Má hnedý klobúk, mäsitú stonku a rastie často na rovnakých miestach ako obľúbené jedlé druhy. Problém nastáva až po tepelnej úprave – jeho chuť je totiž neznesiteľne horká. A čo je horšie, táto horkosť sa varením alebo smažením nestratí. Aj malý kúsok primiešaný do jedla znehodnotí celý pokrm.

Napriek tomu, že horkáč nie je jedovatý, jeho výrazná horkosť pôsobí ako obranný mechanizmus, vďaka ktorému zostáva väčšinou nedotknutý aj od lesnej zveri. Nie je nezvyčajné, že človek, ktorý si ho omylom pridá do praženice, už dlho žiadnu hubu nevezme do úst. Práve preto je dôležité vedieť, ako spoznať horkáč od jedlých hríbov, a predísť tak sklamaniu.

Kľúčové znaky v teréne

Rozlíšiť horkáč od jedlých hríbov môže byť jednoduché, ak viete, na čo si dať pozor. Existuje niekoľko spoľahlivých znakov, podľa ktorých možno túto hubu bezpečne identifikovať. Najčastejšie sa zameriavame na tri hlavné časti – stonku, rúrky a chuť.

1. Stonka s výraznou sieťkou:
Horkáč má na stonke veľmi nápadnú, tmavohnedú sieťku, ktorá je často považovaná za najistejší poznávací znak. Táto sieťka je ostro ohraničená a kontrastuje so svetlejším podkladom stonky. U jedlých hríbov býva sieťka menej zreteľná alebo iného odtieňa – napríklad ružová u hríba dubového.

2. Rúrky a póry:
Na spodnej strane klobúka má horkáč rúrky, ktoré sú u mladých plodníc belavé a neskôr naružovelé. Pri stlačení nemenia farbu – na rozdiel od niektorých iných hríbovitých húb, ktoré modrejú. To môže byť vodítko, ale nie stopercentné.

3. Chuť ako posledná kontrola:
Ak si stále nie ste istí, môžete skúsiť malý kúsok surovej huby opatrne rozhrýzť na špičke jazyka a hneď vypľuť. Horkáč je extrémne horký – chuť spoznáte takmer okamžite. Táto metóda sa odporúča len skúsenejším hubárom a nikdy by sa nemala používať u neznámych, potenciálne jedovatých druhov.

Kde a kedy horkáč rastie

Horkáč sa vyskytuje v ihličnatých aj listnatých lesoch, najčastejšie pod smrekmi, borovicami a bukmi. Rastie od júna do októbra, pričom najhojnejší výskyt býva v auguste a septembri. Má rád kyslé pôdy a nájdete ho predovšetkým vo vyšších polohách. Zaujímavé je, že aj napriek svojej nechválne známej reputácii je pomerne bežný – mnohokrát si ho hubári aj nevedomky nosia domov v košíku.

A práve tu prichádza na rad problém: vzhľadovo totiž môže byť veľmi podobný jedlým hríbom. Začínajúci hubári, ktorí sa ešte nenaučili dôkladne rozpoznávať jednotlivé znaky, si ho ľahko pomýlia. V niektorých oblastiach je dokonca považovaný za jeden z najčastejších dôvodov pokazenej hubovej polievky alebo praženice.

Ako malá chyba pokazila nedeľný obed

Pani Jaroslava z Jablonca nad Nisou sa na začiatku septembra vydala s rodinou do lesa. Po niekoľkých hodinách sa domov vrátili s plným košom krásnych húb – prevažovali hríby, niekoľko muchotrávok ružoviek a pár kozákov. Praženica voňala po celom byte, ale po prvom súste sa všetci zarazili. "Mysleli sme, že sme to len málo osolili, ale ten odporný horký ocas nešiel ignorovať,” rozpráva s úsmevom. Až po dôkladnom preskúmaní košíka našli vinníka – jeden hríb horkáč schovaný medzi pravákmi.

Tento príklad je výrečný dôkaz, že aj jeden zle určený kúsok môže spôsobiť sklamanie, a že sa oplatí venovať pozornosť správnej identifikácii.

Môže byť horkáč na niečo dobrý?

Zaujímavosťou je, že napriek svojej nepožívateľnosti má horkáč určité využitie. Niektorí ľudia ho sušia a používajú ako prírodný repelent proti hmyzu – jeho aróma totiž odpudzuje chrobáky a mole. V niektorých krajinách sa skúma jeho potenciálne využitie v medicíne, pretože obsahuje látky s antibakteriálnymi účinkami. Avšak kulinársky zostáva úplne nevhodný.

V ľudovej múdrosti sa objavuje aj vtipná poznámka, že "horkáč sa spozná podľa toho, že ho ani slimák nechce”. Aj keď to nie je odborný určovací kľúč, v niektorých prípadoch to môže byť prekvapivo presné…

Na čo si dať pozor pri zbere húb

Zber húb je krásna aktivita, ale vyžaduje určitú znalosť. Ak si nie ste svojim úlovkom istí, je lepšie ho nechať v lese. Dnes už existuje mnoho spôsobov, ako overiť druh huby – od klasických atlasov cez mobilné aplikácie až po facebookové skupiny s odborníkmi. Okrem toho je vhodné sa učiť aj od skúsených hubárov, ktorí dokážu odovzdať cenné rady priamo v teréne.

Jedným z dobrých tipov je rozdeliť huby podľa druhov hneď pri zbere – vložiť každú skupinu do zvláštneho látkového vrecúška alebo krabičky. Tým sa zníži riziko, že si horkáč schovaný medzi hríbmi prinesiete domov.

A čo keď už sa vám stane, že horkáč uvaríte? Dobrá správa je, že nie je zdraviu škodlivý. Jedlo ale bude prakticky nepožívateľné a nezostáva než si dať niečo iné. Ako hovorí známy mykológ Miroslav Smotlacha: "Horkáč je učebnicový príklad toho, že aj nejedovatá huba môže byť naprosto nepožívateľná.”

Zhrnutie praktických znakov, ako spoznať horkáč:

Táto huba sa spozná podľa výraznej tmavohnedej sieťky na stonke a naružovelých rúrok zo spodnej strany klobúka, ktorý býva hnedý, matný a často dosť suchý. Akonáhle ju ale ochutnáte, dá vám okamžite vedieť – jej extrémna horkosť je nezameniteľná. Nájdete ju hlavne v ihličnatých aj listnatých lesoch, často v blízkosti smrekov alebo bukov.

Skúsený hubár dokáže horkáč spoznať už na diaľku, ale pre začiatočníkov môže byť zradný. Práve preto je dobré sa učiť, pýtať a nebáť sa požiadať o radu. Príroda nám ponúka veľa jedlých pokladov – a s trochou starostlivosti a pozornosti sa dá nepríjemným prekvapeniam ľahko vyhnúť. Veď hubárčenie má byť predovšetkým radosť, nie lotéria.