Ako rozpoznať psychické problémy s prehĺtaním a čo s nimi robiť
Psychogénne problémy s prehĺtaním
Prehĺtanie – bežná činnosť, nad ktorou väčšina ľudí v každodennom živote vôbec nepremýšľa. Automaticky sústo prenesieme z úst do hltana a ďalej do pažeráka, bez toho, aby sme sa pri tom akokoľvek zastavili. Ale čo keď sa z tejto samozrejmej činnosti stane problém? A čo keď ten problém nemá fyzickú príčinu, ale vychádza z hlavy?
Zatiaľ čo o poruchách príjmu potravy ako anorexia alebo bulímia sa v posledných rokoch hovorí stále častejšie, menej známou a často prehliadanou komplikáciou sú psychické problémy s prehĺtaním, známe tiež ako psychogénna dysfágia. Tento problém môže pripomínať fyzickú poruchu, ale jeho korene ležia inde – v psychike.
Ako sa prejavuje psychogénna porucha prehĺtania?
Ľudia postihnutí touto poruchou často opisujú pocit hrče v krku, neschopnosť prinútiť sa k prehltnutiu alebo strach, že sa pri prehĺtaní zadusia. Niekedy sa problémy objavujú náhle a vyvolajú paniku, inokedy sa rozvíjajú postupne. Pri tom lekárske vyšetrenia – endoskopia, neurologické testy alebo röntgenové vyšetrenie prehĺtacieho aktu – neukazujú žiadnu jasnú fyzickú príčinu.
To je často frustrujúce ako pre samotného pacienta, tak pre jeho okolie. Neschopnosť jesť alebo piť bez úzkosti či pocitu ohrozenia narúša každodenný život, môže viesť k podvýžive a dehydratácii a ešte viac prehlbuje psychický stres. Pacienti často prechádzajú na tekutú stravu alebo sa jedlu úplne vyhýbajú.
Psychogénna porucha prehĺtania je stále málo známa aj v odborných kruhoch a býva mylne zamieňaná s inými diagnózami – napríklad neurologickými ochoreniami alebo klasickými poruchami príjmu potravy. V skutočnosti však často súvisí s úzkostnými poruchami, posttraumatickou stresovou poruchou alebo depresiou.
Odkiaľ pochádza strach z prehĺtania?
Psychika dokáže výrazne ovplyvniť aj telesné funkcie. Mozog, vnímanie a emócie sú úzko prepojené s riadením pohybov svalov – a prehĺtanie patrí medzi ne. Ak dôjde k silnému stresu, panike alebo psychickému traumu, telo môže „zamrznúť" a bežná motorika sa stane náročnou alebo nemožnou.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Typickým príkladom môže byť človek, ktorý sa raz skutočne zakuckal alebo mu zabehlo natoľko, že sa začal dusiť. Tento fyzický zážitok potom mozog spojí s ohrozením a spustí obrannú reakciu – úzkosť a napätie pri každom ďalšom pokuse o prehltnutie. Čím viac sa dotyčný sústredí na akt prehĺtania, tým menej „automaticky" funguje. Telo sa stiahne, svaly stuhnú a kruh obáv a neúspešných pokusov sa roztočí.
Iná situácia môže nastať u ľudí trpiacich generalizovanou úzkostnou poruchou. Títo jedinci často vnímajú svoje telesné pocity veľmi intenzívne, a ak sa zamerajú práve na prehĺtanie, môžu si tento proces úplne zablokovať len očakávaním komplikácie.
Z psychologického hľadiska sa jedná o somatizáciu – duševná bolesť sa prevádza do tela. Telo potom „hovorí" za emócie, ktoré si jedinec nedovoľuje alebo nevie priznať.
Príbeh zo života
Jana (29 rokov) bola úspešná grafička, extrovertná mladá žena, ktorá milovala varenie a stretávanie s priateľmi pri dobrom jedle. Jedného dňa sa pri obede mierne zakuckala ryžou. Nešlo o nič vážne, ale nepríjemný pocit dusenia ju vydesil. Od tej doby začala mať problém s prehĺtaním. Najprv pri ryži, potom pri ďalších pevných jedlách. Nakoniec prešla len na polievky a smoothie.
Začala sa vyhýbať spoločným obedom a rodinným večeriam. V reštauráciách jej bolo zle už len pri pohľade na jedálny lístok. Napriek tomu, že absolvovala všetky dostupné vyšetrenia a mala istotu, že jej fyzicky nič nie je, problém pretrvával. Nakoniec jej pomohla až psychoterapia, kde si uvedomila hlbšie vrstvy svojho stresu a úzkosti, ktoré si skôr nepriznávala. Postupne sa naučila znovu jesť bez strachu – a predovšetkým sa prestala báť vlastného tela.
Ako sa s psychogénnym problémom prehĺtania pracuje?
Dobrou správou je, že psychogénna dysfágia je liečiteľná – ale vyžaduje trpezlivosť a citlivý prístup. Najprv je dôležité vylúčiť všetky organické príčiny, aby mal človek istotu, že jeho telo je zdravé. Potom nastupuje psychologická a niekedy aj psychiatrická pomoc.
Medzi základné prístupy patrí:
- Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha meniť myšlienkové vzorce a obavy spojené s prehĺtaním.
- Relaxácia a dychové cvičenia, ktoré pomáhajú zmierniť napätie tela a priniesť pokoj do náročných situácií.
- Expozícia a nácvik, keď sa človek postupne „znovu učí" prehĺtať – začína od tekutín a pomaly sa dostáva k pevnejšej strave.
- Podpora výživy, aby telo počas liečby netrpelo nedostatkom energie.
V niektorých prípadoch môžu pomôcť aj antidepresíva alebo anxiolytiká, najmä ak je dysfágia súčasťou širšej úzkostnej poruchy. Ale vždy by mali byť súčasťou komplexnej starostlivosti, nie jediným riešením.
Nejde „len o psychiku"
Je dôležité zdôrazniť, že psychogénne problémy s prehĺtaním nie sú „len v hlave". Fyziologické zmeny, ktoré úzkosť a stres vyvolávajú, sú reálne – zvýšené napätie svalov, zrýchlený tep, sucho v ústach, zmenené dýchanie – to všetko prispieva k vzniku problémov. Nejde teda o „predstieranie" alebo slabosť, ako si niektorí z okolia môžu chybne myslieť.
„Psychické poruchy nie sú menej skutočné než tie telesné – len ich nevidíme na röntgene," hovorí britský neuropsychológ Peter Halligan. Tento citát vystihuje kľúč k porozumeniu psychogénnemu prehĺtaniu – bolesť a dysfunkcia sú skutočné, aj keď ich pôvod je neviditeľný.
Ako okolie môže pomôcť?
Rodina a priatelia hrajú dôležitú úlohu. Namiesto nepochopenia alebo tlaku typu „proste to skús zjesť" je lepšie ponúknuť podporu a pokoj. Pomáha, keď ľudia v okolí nevytvárajú ďalší stres, netlačia na výkon a snažia sa byť empatickí. Aj samotné vedomie, že „nie som v tom sám", môže byť pre človeka s týmto problémom liečivé.
Zároveň sa oplatí hľadať aj komunitnú podporu. Online diskusné fóra, terapeutické skupiny alebo podporné siete môžu byť zdrojom zdieľania a nádeje. Niekedy pomôže aj taká maličkosť, ako je odporúčanie od niekoho, kto si prešiel podobnou situáciou.
Keď sa naslúcha telu i duši
Psychogénne problémy s prehĺtaním ukazujú, ako úzko prepojené sú telo a myseľ. V dobe, keď je na nás kladená čoraz väčšia záťaž a stres, nie je divu, že telo niekedy protestuje. A práve preto by sme mali byť všímavejší k svojmu vnútornému svetu, signálom tela a potrebám, ktoré často potláčame.
Možno je práve problém s prehĺtaním dôležitou správou – výzvou k spomaleniu, väčšej starostlivosti o seba a k hľadaniu rovnováhy medzi výkonom a vnútorným pokojom. V konečnom dôsledku totiž nejde len o jedlo. Ide o to, ako dokážeme „stráviť" život sám o sebe.
