Psychika ovplyvňuje bolesť brucha a naše zdravie viac, než si myslíte
Skutočné spojenie medzi psychikou a bolesťou brucha
Každý to pozná. Dôležité skúšky, pracovný pohovor alebo nepríjemný rozhovor – a náhle sa ozve brucho. Tlak, kŕče, niekedy aj hnačka. Náš tráviaci trakt akoby bol priamo napojený na emócie. A ako sa ukazuje, ono to tak skutočne je. V posledných rokoch rastie záujem o prepojenie duševného zdravia a fyzických ťažkostí – a práve bolesť brucha spôsobená psychikou sa stáva dôležitou témou nielen medzi lekármi, ale aj medzi ľuďmi, ktorí hľadajú cestu k zdravšiemu životnému štýlu.
Črevá a mozog – dvojica, ktorá spolu hovorí častejšie, než si myslíme
Vedci dnes čoraz častejšie hovoria o takzvanej osi „črevo–mozog". Je to obojsmerná komunikácia, ktorá prepája centrálnu nervovú sústavu (teda mozog a miechu) s enterickým nervovým systémom, ktorý ovláda tráviaci trakt. Dalo by sa povedať, že črevá majú svoj vlastný mozog. A ten sa dokáže ozvať, keď niečo nie je v poriadku – napríklad keď sme v strese, máme dlhodobú úzkosť alebo nás trápia potlačené emócie.
Psychika má obrovský vplyv na celé telo, ale tráviaci systém patrí medzi jej najcitlivejšie nástroje. Bolesť brucha, nafukovanie, nevoľnosť či hnačka môžu byť dôsledkom psychického napätia, aj keď inak je telo fyzicky „v poriadku". A práve preto je často tak ťažké tieto ťažkosti diagnostikovať. Lekári vylúčia celiakiu, Crohnovu chorobu, infekciu – a nakoniec dôjdu k záveru, že problém je psychického pôvodu.
Ako spoznať, že za bolesťou brucha stojí psychika
Jedným zo signálov môže byť opakujúca sa bolesť brucha bez zjavnej fyzickej príčiny. Ak je človek dlhodobo v strese, má úzkosti alebo čelí silnému emočnému vypätiu, telo reaguje. Často práve v oblasti žalúdka a čriev. Niekedy sa k tomu pridáva aj hnačka – typická napríklad pri tréme alebo pred dôležitým rozhodnutím. Tento jav, často označovaný ako „nervózne črevo", je prirodzenou reakciou tela na stresové podnety.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Ľudia trpiaci syndrómom dráždivého tračníka (IBS) často zažívajú práve kombináciu symptómov, ako je bolesť brucha, nafúknutie, hnačka alebo naopak zápcha – a to všetko bez identifikovateľnej biologickej príčiny. Výskumy ukazujú, že u týchto pacientov je psychická zložka jedným z kľúčových faktorov. Napríklad podľa štúdie zverejnenej v časopise Gut je až 60 % pacientov s IBS zároveň diagnostikovaných s nejakou formou úzkostnej alebo depresívnej poruchy.
Príbeh, ktorý poznáme z vlastnej skúsenosti
Jana, tridsaťtriročná manažérka z Prahy, sa dlho potýkala s bolesťami brucha, ktoré sa objavovali najmä ráno pred odchodom do práce. „Mala som pocit, že mi exploduje žalúdok. Bolo mi na vracanie, často som mala hnačku. Vyšetrenia ale nič neukázali," spomína. Až keď začala chodiť na terapiu, zistila, že príčinou jej stavu je dlhodobý stres z nevyhovujúceho zamestnania a neustály tlak na výkon. Akonáhle zmenila pracovné prostredie a začala pracovať na svojom duševnom zdraví, ťažkosti z veľkej časti ustúpili.
Takýchto príbehov je celá rada. Niekedy si telo povie o pomoc skôr, než si to pripustí myseľ. A práve bolesť brucha ako odraz stavu psychiky je jedným z týchto signálov.
Prečo sa stres usádza práve v bruchu
Stres spúšťa v tele reťazec hormonálnych reakcií. Aktivuje sa takzvaná osa HPA (hypotalamus–hypofýza–nadobličky), ktorá zvyšuje hladinu kortizolu – stresového hormónu. Ten ovplyvňuje nielen srdcovú frekvenciu alebo krvný tlak, ale aj motilitu čriev, produkciu žalúdočných štiav a citlivosť nervových zakončení v tráviacom trakte.
To, čo sa predtým považovalo za „púhu nervozitu", dnes má jasný biologický základ. A čím dlhšie stres trvá, tým silnejšie sú následky – nielen psychické, ale aj fyzické. Okrem bolesti brucha môže ísť o zmeny hmotnosti, poruchy imunity, poruchy spánku alebo chronickú únavu.
Čo pomáha, keď je bolesť brucha dôsledkom stresu
Lieky nie sú vždy riešením. Ak je bolesť brucha či hnačka vyvolaná psychikou, je potrebné zamerať sa hlavne na zmenu životného štýlu a duševnú hygienu. Dobrým začiatkom môže byť:
- pravidelný pohyb (napr. chôdza, joga, plávanie),
- kvalitný spánok,
- obmedzenie kofeínu a alkoholu,
- techniky zvládania stresu (napr. mindfulness, dychové cvičenia),
- psychoterapia alebo práca s psychológom.
Veľmi pozitívny vplyv môže mať tiež strava s vysokým obsahom vlákniny a probiotík, ktorá podporuje prirodzenú mikrobiotu čriev – teda „dobré" baktérie, ktoré ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj náladu.
Zaujímavým poznatkom z nedávneho výskumu je, že až 90 % serotonínu, látky zvané niekedy „hormón šťastia", sa produkuje práve v črevách. To len potvrdzuje, ako úzko je psychické a fyzické zdravie prepojené.
Kedy je nutné navštíviť lekára
Je dôležité si uvedomiť, že nie každá bolesť brucha má pôvod v psychike. Ak sú bolesti silné, trvajú dlhodobo, alebo sa pridávajú ďalšie príznaky ako krv v stolici, vracanie či náhly úbytok hmotnosti, je nevyhnutné vyhľadať lekára. Rovnako tak ak problémy pretrvávajú aj cez zmenu životného štýlu a prácu na psychickom zdraví.
Ale v prípadoch, keď fyzické testy neodhalia žiadnu viditeľnú príčinu a bolesti prichádzajú v stresových obdobiach, je viac než pravdepodobné, že duša hľadá spôsob, ako sa ozvať.
Naše telo nie je oddelené od našej mysle
V dnešnej dobe, keď sa čoraz častejšie hovorí o duševnej pohode ako kľúči k celkovému zdraviu, je čas, aby sme dali priestor aj tým signálom, ktoré prichádzajú zvnútra. Bolesť brucha spôsobená stresom alebo psychikou nie je slabosťou, ale dôkazom, že telo a myseľ tvoria jeden celok.
Ako povedal nemecký filozof Friedrich Nietzsche: „Každé skutočné poznanie začína bolesťou." A niekedy tá bolesť prichádza práve z brucha.
