Ako rozpoznať arytmie zo stresu a čo s nimi robiť
Srdcové arytmie zo stresu
V dnešnej dobe rýchleho tempa, neustáleho tlaku na výkon a neustálej dostupnosti sa psychická pohoda stáva luxusom, ktorý si málokto môže dovoliť. Pričom práve chronický stres môže byť nenápadným, ale zásadným spúšťačom mnohých zdravotných problémov. Jedným z nich sú aj poruchy srdcového rytmu, známe ako arytmie. Keď sa srdce rozbúši bez zjavnej príčiny, preskočí úder alebo sa naopak rozbehne ako o závod, môže za tým stáť práve nervový systém a stresová reakcia tela.
Nejde pritom len o subjektívny pocit – vedecké štúdie potvrdzujú, že psychický stres môže významne ovplyvniť činnosť srdca a prispievať k rozvoju arytmií. Hoci sú srdcové arytmie bežne spájané s vekom, chorobami alebo životným štýlom, čoraz častejšie sa ukazuje, že stresové faktory hrajú významnú úlohu aj u inak zdravých jedincov.
Ako stres ovplyvňuje srdcový rytmus?
Stres nie je v zásade zlý – krátkodobo môže byť dokonca prospešný. Aktivuje totiž tzv. "boj alebo útek" reakciu organizmu, čo je prirodzený mechanizmus prežitia. Uvoľňuje sa adrenalín a kortizol, zrýchľuje sa srdcový tep, krvný tlak stúpa a svaly sa pripravujú k akcii. Problém nastáva, keď je táto reakcia aktivovaná neustále – napríklad kvôli pracovným termínom, finančným starostiam alebo medziľudským konfliktom.
Dlhodobý stres môže viesť k preťaženiu autonómneho nervového systému, konkrétne jeho sympatickej vetvy, ktorá je zodpovedná práve za stimuláciu srdcovej činnosti. Výsledkom môže byť nepravidelný srdcový rytmus, teda arytmia. Typicky sa objavuje búšenie srdca, pocit "vynechania" tepu, alebo naopak nepríjemné zrýchlenie srdcovej frekvencie.
Zároveň stres ovplyvňuje aj ďalšie faktory – napríklad spánok, životosprávu alebo pohyb, ktoré majú na kardiovaskulárne zdravie zásadný dopad. Keď telo nemá čas na regeneráciu a odpočinok, srdce nemá priestor "vypnúť".
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Príbeh zo života
Jana je štyridsaťročná manažérka vo veľkej firme. Posledné mesiace pre ňu boli extrémne náročné – náhly odchod kolegu, preberanie jeho agendy a tlak na výsledky sa prejavili nielen na jej nálade, ale aj na zdraví. Začala si všímať, že jej srdce občas "divne búši", občas sa jej zakrútila hlava a mala pocit, že nemôže chytiť dych.
Po sérii vyšetrení sa ukázalo, že jej srdce je fyzicky v poriadku – ale trpela tzv. funkčnou arytmiou vyvolanou stresom. Lekár jej odporučil zmenu životného štýlu, viac spánku a hlavne – naučiť sa zvládať stres. Po niekoľkých mesiacoch jogy, pravidelného pohybu a obmedzenia pracovnej záťaže problémy takmer zmizli.
Tento príbeh nie je výnimočný – podľa údajov Štátneho zdravotného ústavu si až 70 % ľudí s funkčnými srdcovými problémami prechádza obdobím dlhodobého stresu.
Srdcové arytmie: kedy spozornieť?
Srdcové arytmie môžu mať rôzne podoby. Niektoré sú neškodné a prirodzené, iné vyžadujú okamžité lekárske ošetrenie. Ak sa však arytmie objavujú opakovane a v súvislosti so stresovým obdobím, je dôležité im venovať pozornosť. Typické príznaky zahŕňajú:
- búšenie srdca (palpitácie),
- pocit vynechania tepu alebo „preskakovanie srdca",
- zrýchlený alebo spomalený srdcový rytmus bez fyzickej námahy,
- závraty, únava, dýchavičnosť,
- v ťažkých prípadoch aj mdloby alebo tlak na hrudi.
V takých prípadoch je vždy vhodné navštíviť kardiológa, aby sa vylúčili organické príčiny. Ak je srdce zdravé, ale problémy pretrvávajú, je práve stres najpravdepodobnejšou príčinou.
Emócie a srdce
Spojenie medzi emóciami a srdcom je hlboko zakorenené nielen v jazyku, ale aj v biológii. Výskumy ukazujú, že emócie ako úzkosť, hnev alebo smútok môžu spúšťať srdcové arytmie, najmä u ľudí náchylných na úzkosti alebo depresie.
Naopak pozitívne emócie, ako je radosť, vďačnosť alebo láska, majú ochranný účinok. Štúdia publikovaná v časopise Circulation preukázala, že ľudia s optimistickejším pohľadom na svet majú nižšie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení vrátane arytmií.
Slávny nemecký kardiológ Johann Bauersachs k tomu dodáva: "Srdce reaguje na to, čo prežívate. Emócie nie sú slabosť, sú to signály, ktoré ovplyvňujú naše zdravie viac, než sme si kedy mysleli."
Ako zmierniť stres a upokojiť svoj rytmus?
Riadiť stres síce nie je žiadna prechádzka ružovým sadom, ale rozhodne to nie je mission impossible. Základom je pochopiť, čo od nás chce okolie, a zároveň si uvedomiť, čo potrebujeme my sami – proste nájsť nejakú rovnováhu, ktorá nás úplne nerozhodí. Ľudia, ktorých trápi srdcová arytmia spojená so stresom, často zisťujú, že im pomáhajú celkom obyčajné veci.
Pravidelný pohyb, napríklad to, že si idete zabehať, zaplávať alebo len na svižnejšiu prechádzku, dokáže urobiť s človekom zázraky – uľaví hlave aj srdcu, pretože znižuje hladiny stresových hormónov. Rovnako tak kvalitný spánok, ktorý nie je len o množstve hodín, ale tiež o tom, ako hlboko a pokojne spíte – keď ho máme málo, je nervový systém viac v strehu, a tým pádom srdce tiež, čo môže byť dosť problém. No a potom sú tu rôzne techniky ako dychové cvičenia alebo mindfulness – aj keď to znie ako klišé, naozaj to funguje.
Človek sa zastaví, viac sa napojí na telo, upokojí sa a srdce sa zrazu začne správať trochu usporiadanejšie. Nemenej dôležitá je aj strava – veci ako horčík, draslík alebo omega-3 mastné kyseliny nemožno podceňovať, pretože hrajú veľkú úlohu ako v činnosti srdca, tak v stabilite nášho nervového systému. A samozrejme, komu sa srdce rozbehne len po jednom espresse alebo poháriku, mal by si dať pozor na príjem stimulantov všeobecne – kofeín, alkohol i nikotín totiž s nepredvídateľnými tepy vedia pekne zamávať.
V neposlednom rade je dôležité naučiť sa hovoriť "nie" a nebrať na seba viac, než človek unesie. Prevencia preťaženia je v mnohých prípadoch kľúčom k prevencii arytmií.
Keď sa srdce ozýva
Srdcové arytmie zo stresu sú často podceňovaným problémom. Ľudia ich považujú za banálne alebo za niečo, čo "prejde samo". Pravda je však taká, že srdce veľmi citlivo reaguje na to, čo sa deje v našej hlave aj v našom živote. Ignorovať jeho signály sa nevypláca – a naopak, naučiť sa počúvať vlastné telo môže byť tým najlepším krokom k zdraviu.
Našťastie je dnes k dispozícii stále viac prístupov, ako stres zvládať – od psychoterapie cez prírodné doplnky (napr. adaptogény ako ashwagandha či medovka) až po podporu zdravého životného štýlu. A práve v tom môže pomôcť aj ekologický a zdravý prístup k životu – vedomejšie voľby nielen v strave, ale aj v starostlivosti o telo, domácnosť alebo prostredie, v ktorom žijeme.
Pretože keď sa upokojí život, upokojí sa aj srdce.
