Praskanie v kĺboch môže mať rôzne príčiny od kavitácie po artrózu
Čo znamená praskanie v kĺboch, prečo vzniká a kedy spozornieť?
Možno to poznáte – pri natiahnutí prstov alebo vstávaní zo stoličky sa ozve známe praskanie. Pre niekoho príjemný pocit uvoľnenia, pre iného nepríjemný zvuk sprevádzaný obavami. Praskanie a pukanie v kĺboch je bežný jav, ktorý zažíva väčšina ľudí, či už pri pohybe, športe alebo aj v pokoji. Napriek tomu okolo neho panuje množstvo mýtov, nejasností a obáv. Čo znamená praskanie v kĺboch? Je to znak nejakého problému, alebo len neškodný zvuk, ktorý telo vydáva?
Odpoveď nie je vždy jednoznačná, ale moderná medicína aj fyzioterapia prinášajú stále viac poznatkov, ktoré pomáhajú tento jav pochopiť. Práve porozumenie tomu, čo sa v tele deje, keď kĺb „praskne", môže pomôcť rozptýliť obavy a zároveň včas rozpoznať varovné signály.
Odkiaľ pochádza praskanie v kĺboch?
Najčastejším dôvodom praskania v kĺboch je jav zvaný kavitácia. V kĺbnej dutine, ktorá je vyplnená kĺbnou tekutinou, sa pri rýchlom pohybe alebo zmene tlaku vytvoria drobné bubliny plynu (najčastejšie dusíka a oxidu uhličitého). Keď tieto bubliny náhle prasknú, vznikne ono charakteristické praskanie. Tento proces je úplne prirodzený a zvyčajne nie je spojený s bolesťou ani poškodením kĺbu.
Ľudia si často mýlia tento zvuk s trením kostí o seba, ale v skutočnosti ide o fyzikálny jav, ktorý sa odohráva vo vnútri kĺbnej tekutiny. Podobne ako keď otvoríte fľašu so šumivou vodou – aj tam dôjde k náhlemu uvoľneniu plynu a vznikne praskavý zvuk.
Zaujímavé je, že po prasknutí nie je možné kĺb ihneď znova „prasknúť", pretože telo potrebuje niekoľko minút, než sa v kĺbe opäť nahromadí dostatok plynu pre nový zvuk. Tento jav podporuje teóriu, že ide skutočne o dočasný fyzikálny proces, nie o mechanické poškodenie alebo trenie.
Kedy je praskanie v kĺboch normálne?
V mnohých prípadoch je praskanie, pukanie alebo lupanie v kĺboch úplne bežné a nie je dôvod na obavy. Najčastejšie sa objavuje:
- pri naťahovaní prstov, zápästí či členkov
- pri vstávaní alebo zmene polohy
- pri cvičení alebo športe, zvlášť ak telo nie je dostatočne zahriate
- pri starnutí, keď sa znižuje elasticita väzov a mení sa štruktúra chrupavky
Tento neškodný typ praskania býva obvykle bezbolestný, neobmedzuje pohyblivosť a nesprevádzajú ho opuchy alebo zápaly. Mnoho ľudí ho dokonca vyhľadáva zámerne – napríklad pri „lupaniu" prstov, čo im prináša pocit uvoľnenia. Hoci sa dlho tradoval názor, že časté praskanie prstov vedie k artritíde, žiadna seriózna štúdia tento mýtus zatiaľ nepotvrdila. Slávny americký lekár Donald Unger dokonca praskal prsty jednej ruky každý deň po dobu 60 rokov a nezaznamenal žiadne rozdiely medzi rukami.
Kedy môže byť praskanie varovaním?
Nie každé praskanie alebo pukanie kĺbov je však neškodné. Ak je zvuk sprevádzaný bolesťou, opuchom, stuhnutosťou alebo obmedzením pohybu, môže ísť o signál závažnejšieho problému. Medzi najčastejšie príčiny patrí:
- Opotrebovanie chrupavky (artróza) – s vekom alebo nadmerným zaťažovaním dochádza k postupnému úbytku kĺbnej chrupavky, čo môže viesť k bolestivému treniu kostí a následnému praskaniu.
- Zápalové ochorenie kĺbov (artritída) – autoimunitné alebo infekčné zápaly môžu spôsobiť zmeny v kĺbnej štruktúre, bolesť a praskanie.
- Preťaženie alebo zranenie – po úraze, operácii alebo nadmernom športovom výkone môže dôjsť k narušeniu rovnováhy v kĺbe a prítomnosti tzv. „nestability", ktorá je často počuteľná.
- Subluxácia alebo preskakovanie šliach – niektoré šľachy môžu pri pohybe preskakovať cez kostné výbežky, čo je počuť ako lupnutie alebo prasknutie.
V týchto prípadoch je vždy vhodné konzultovať situáciu s odborníkom – ortopédom, fyzioterapeutom alebo reumatológom. Včasná diagnostika môže výrazne ovplyvniť priebeh aj liečbu prípadného ochorenia.
Ako telo ovplyvňuje životný štýl?
Nezdravé návyky, dlhé sedenie alebo jednostranné zaťažovanie tela môžu viesť k preťaženiu kĺbov a následnému praskaniu. Zvlášť u ľudí, ktorí pracujú v kancelárii, je bežné počuť praskanie pri každom narovnaní chrbta alebo ramien. Telo totiž reaguje na dlhodobú nečinnosť skrátením svalov a zmenou napätia v kĺboch, čo môže spôsobiť dočasné zmeny v kĺbnom nastavení a „zvukovú odozvu".
Na druhom konci spektra sú športovci – u nich sa môže praskanie objaviť v dôsledku opakovaného zaťaženia určitých kĺbov. Bežci si často sťažujú na praskanie v kolenách, plavci na lupanie v ramenách. To ale neznamená, že by mali so športom prestať – často pomôže efektívna kompenzácia, uvoľnenie preťažených svalov alebo zmena techniky.
Tu sa ponúka príklad zo skutočného života: Petra, štyridsaťročná grafička, začala mať pri práci z domova časté lupanie v ramene. Spočiatku to nepovažovala za problém, ale keď sa pridala bolesť, vyhľadala fyzioterapeuta. Ukázalo sa, že kvôli zlej ergonómii sedenia a dlhému držaniu myši dochádzalo k preťaženiu trapézového svalu a preskakovaniu šľachy cez ramenný kĺb. Stačilo pár úprav pracovného miesta, cielené cvičenie a stav sa výrazne zlepšil.
Ako sa starať o kĺby a znížiť riziko bolestivého praskania?
Starostlivosť o kĺby by mala byť prirodzenou súčasťou každodenného života, najmä vtedy, ak sa objavuje pravidelné praskanie, napätie alebo pocit nepohodlia v kĺbnych štruktúrach. K udržaniu zdravia kĺbov prispieva niekoľko významných faktorov, pričom jedným z najzásadnejších je dostatok pohybu, pretože pravidelná a šetrná fyzická aktivita, ako je chôdza, joga alebo plávanie, pomáha udržiavať kĺby pružné a zároveň posilňuje svaly, ktoré kĺby chránia a stabilizujú.
Rovnako dôležitá je aj správna výživa – kĺby totiž potrebujú živiny ako kolagén, vitamín C, omega-3 mastné kyseliny a minerály ako horčík alebo zinok, ktoré podporujú regeneráciu a pôsobia protizápalovo. Nevyhnutná je tiež dostatočná hydratácia, pretože kĺbna tekutina zabezpečujúca plynulý pohyb kĺbov si udržiava svoju viskozitu iba pri dostatočnom príjme vody. U osôb so sedavým zamestnaním je potom kľúčové zaradiť cielené kompenzačné cvičenie – dynamické natiahnutie a posilnenie konkrétnych svalových skupín, ktoré bývajú pri dlhom sedení preťažované alebo málo aktívne. Ďalšou dôležitou zásadou je obmedzenie jednostranného zaťaženia – napríklad striedanie rúk pri nosení tašky alebo pravidelné zmeny polohy pri práci na počítači.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
V súčasnosti sa tiež zvyšuje záujem o prírodné doplnky stravy a bylinky, ako je kurkumín z kurkumy, ktorý podľa niektorých štúdií vykazuje silné protizápalové účinky porovnateľné s klasickými liekmi, ale bez negatívneho vplyvu na organizmus. Podobné účinky sú pripisované aj zázvoru, žihľave alebo látke známej ako MSM (metylsulfonylmetán), ktoré si svoje miesto medzi prírodnými prostriedkami na podporu kĺbovej pohody získavajú vďaka svojej účinnosti a šetrnosti.
Čo hovoria odborníci?
Podľa Českej reumatologickej spoločnosti je nebolestivé praskanie kĺbov bežné a obvykle neškodné, ak nie je sprevádzané inými príznakmi. Odporúčajú však sledovať svoje telo, všímať si zmeny a v prípade neistoty kontaktovať lekára. Ako hovorí prof. MUDr. Pavel Horák, CSc.: „Telo s nami komunikuje rôznymi spôsobmi – ak si všimnete, že kĺby praskajú inak než predtým, alebo že sa objavuje bolesť, nie je to dôvod na paniku. Je to pozvanie k tomu, aby sme sa o svoje telo začali viac starať."
Praskanie v kĺboch je tak možno len malým zvukom, ale môže byť veľkou pripomienkou toho, aké dôležité je počúvať vlastné telo.
